Áno, vieme svoje. My, čo používame zdravý rozum a kritickú myseľ. Vzdelaní ľudia, čo sa na vety v mojom prvom odseku dívajú ako na časť zlého perverzného vtipu. Koľko z nás ale naozaj verí týmto nezmyslom? Je ich málo? Kdeže! Napočudovanie je z úst prevažne mladých ľudí neustále počuť tieto devalvácie ľudskej fantázie - konšpiračné teórie. Toto zjednodušené chápanie sveta z detektívnou príchuťou je návykovejšie než heroín. Vo svete, kde jedna nespravodlivosť strieda druhú predsa potrebujeme nájsť jasných vinníkov, niekoho na koho môžeme ukázať prstom: „Aha! To predsa oni za to môžu!“ Ľudia si však neuvedomujú, že vlastne idú sami proti sebe. Odsudzujú konzumný, nehumánny spôsob života, no ten jeden z jeho najzhubnejších prejavov - konšpirácie, si nevšímajú a naopak ich dotvárajú do absurdít. Vtedy sa ľudské poznanie prítomné prevažne v humanitných vedách stráca a nahrádza ho výmysel, ktorý je uveriteľnejší a lákavejší. Dôležitejším sa stáva šokujúce rozuzlenie samotnej teórie, nie hľadanie skutočnej pravdy.
Ako proti tomu bojovať? Odpoveď je jasná: vedomosťami (nie pochádzajúcich z prvoplánových internetových stránok), sčítanosťou, neustálym zdokonaľovaním a zdravou nedôverou k ideologickým pohľadom hlásajúcim absolútnu pravdu. Vážme si samých seba a ľudské bádanie. Nenahrádzajme i keď často úmorný ale poctivý zber vedomostí umelou, na pohľad fascinujúcou, pozlátkou menom „Konšpiračná teória“.