Počítačové hry – úsvit nového umenia ?

Autor: Mato Karlik | 10.1.2012 o 20:09 | (upravené 10.1.2012 o 20:16) Karma článku: 3,74 | Prečítané:  824x

Média sú preplnené bohatými behaviorálnymi analýzami o násilí v počítačových hrách, ich vplyve na mladistvých a rastúcej závislosti. V rámci niektorých herných titulov je tento negatívny postoj určite namieste. Či sa jedná o nevhodný obsah hier v mnohých krajinách cenzurovaných „simulácií násilia“ akými je séria Grand Theft Auto či Manhunt, alebo i rôzne online hry, pri ktorých závislí ľudia trávia deň i noc. Je to ale, až na niektoré spomenuté výnimky, naozaj chyba hier samotných? To si nemyslím. Tieto kontroverzné dielka videoherného priemyslu sú len časťou bohatého virtuálneho sveta, ktorý sa neustále vyvíja a môže nám ponúknuť oveľa viac. Málokto z kritizujúcej verejnosti má totižto nejaké iné než len kusé informácie o jednotlivých videohrách a ich obsahu. Obsahu, ktorý je v nemálo prípadoch porovnateľný i z najkvalitnejšími počinmi na striebornom plátne. Poďme sa teda na niektoré videoherné skvosty pozrieť zblízka.

Vynikajúci príbeh, strhujúca atmosféra a nezameniteľná hrateľnosť. To sú atribúty série počítačových hier Splinter Cell. Jednočlenná armáda s tvárou Sama Fischera, tajuplného agenta NSA, ponúka hráčom náhľad do stealth akcií, založených na princípe zakrádania, tichej likvidácie, či zberu dôležitých dát. Príbeh, ktorý sa v týchto hrách znamenite rozvíja, pochádza z pera vynikajúceho spisovateľa vojenských bestsellerov Toma Clancyho a jeho spolupracovníkov. Hráč ma preto pocit, že je v tele neohrozeného románového hrdinu, bojujúceho proti zradným teroristom či zradcom z vlastných radov. Dozviete sa o praktikách tajných služieb, hi-tech pomôckach, či špeciálnom využití bojového umenia. Pravda, v rozvíjaní fantázie sa toto dielko nevyrovná knižným románom, no ponúka viac než len statické sledovanie nejakého špionážneho filmu. Pre ďalší klenot môžeme zaloviť vo vodách herného žánru zvaného RPG.(z anglického pojmu role playing game, čiže hry na hrdinov) bohatého na kvalitné a veľmi hodnotné tituly. Ide v nich predovšetkým o zdokonaľovanie hlavnej postavy v rôznych aspektoch boja, mágie či inteligencie. The Elder Scrolls je päťčlenná séria vynímajúca sa v tomto kráľovskom žánri videohier. Posledný diel s názvom The Elder Scrolls: Skyrim posúva hranice virtuálnej zábavy o míle ďaleko. Nádherný svet fantazijnej krajiny Tamriel pripomína krásy univerza z pier takých premožiteľov času, akými sú napr. J.R.Tolkien či R.W.Howard. Príbehy rôznorodých národov s odlišnou kultúrou i jazykom v nás zanechávajú podobné pocity ako pri čítaní trilógie Pána prsteňov. Hráč sa dostane do sveta plného elfov, trpaslíkov, orkov či hrdých severanov. Tvorcovia Skyrimu používajú podobné jemné analógie z mytológií, ako to umne dokázal J.R. Tolkien (V Skyrime to boli prevažne podobenstvá zo severských legiend ). Tento výtvor je vyplnený chytľavým nosným príbehom o hrdinovi s dračou krvou bojujúcemu proti nadvláde drakov a zároveň je popretkávaný i mnohými ďalšími originálnymi miniepizódkami . Kúzlo čítania si samozrejme zachováva svoj štatút vyššej hodnoty, no nič sa k nemu zatiaľ podľa môjho názoru tak nepriblížilo. Skyrim, ako i iné vydarené hry má však niečo, čo i tie najhodnotnejšie knihy neobsahujú. Je to hudba. Tá sa v hernom priemysle dostala v mnohých tituloch minimálne na úroveň filmových soundtrackov a v prípade Elder Scrolls je možné bez preháňania vravieť o kompozícii s nádychom umenia. Hudobný skladateľ Jeremy Soule stvoril jemný kompaktný lyrický súbor tónov pripomínajúci ľúbezné melódie Howarda Shorea v Pánovi prsteňov, no zachovávajúc si svoj originálny rukopis. Ďalším veľmi talentovaným tvorcom v oblasti herných soundtrackov je určite dánsky skladateľ Jesper Kyd. Ten svoje najprv jednoduché kompozície začal tvoriť pre prvé hudbou obohatené hry, ktoré vychádzali teraz už na legendárnych počítačoch Amiga či Commodore 64. No nie je tomu tak dávno, čo sa stal autorom vynikajúcich skladieb pre sériu hier o nájomnom zabijakovi s názvom Hitman. Mrazivé atmosférické i akčné motívy priam dokonale popretkávali príbeh tohto tajomného nájomného vraha. Je mnoho pozitív vo svete týchto zábavných jednotiek a núl, no na takomto malom priestore je ich nemožné všetky pomenovať. Pri dodržiavaní nesmrteľného porekadla: „všetko s mierou“, sa môžeme dopracovať k inšpirujúcim klenotom modernej doby . Preto neodsudzujme paušálne všetky výtvory herného priemyslu, nikdy neviete či sa pod pláštikom komercie či prvoplánového násilia nenachádza vybrúsený virtuálny diamant.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?