Moratórium na pravdu

Autor: Mato Karlik | 26.1.2012 o 12:51 | (upravené 26.1.2012 o 13:04) Karma článku: 2,00 | Prečítané:  426x

Dejiny filozofického a politického myslenia sú vo svojej rôznorodosti bohaté na rozličné pohľady na svet, jeho fungovanie i na zjednodušujúce idey pôsobenia človeka v spoločnosti. Politické vedy sú lákavé na vytvorenie rôznych koncepcií i z pier a myslí osobností z prírodovedných či iných humanitných oblastí. Niektorí autori znalí v odbore, v ktorom získali vzdelanie i mnoho ocenení, aplikovali tieto vedy do politickej teórie i praxe. Povýšili napríklad ekonómiu či psychológiu na úroveň ideologického konceptu, usporiadajúceho politické a sociálne väzby vo vnútri spoločnosti. Zámerne som použil pojem ideologický. Dôvodom je upozornenie na isté intencie chápajúce zjednodušené reálie sveta cez prizmu jedinej koncepcie.

Tento princíp vznikol dávnejšie povyšovaním empirického skúmania na piedestál bádania a zavrhujúci akýkoľvek odkaz na transcendentno či duchovno. Jedná sa o číri racionálny pozitivizmus, ktorý reprezentovali napr. August Comte či Max Webber a rozvíjali ho do podôb ucelených politickovedných teórií, odvolávajúcich sa mimo iného i na princíp hodnotovej neutrality. Ak tento pojem prenesieme do bežného tematického okruhu, akým je napríklad svet hudby, stáva sa to, že ku všetkým výtvorom hudobného priemyslu dáme znamienko rovná sa. Nenájdeme teda žiaden rozdiel v rámci hodnoty diela medzi Tchaikovského symfóniami a Britney Spiersovou, či kapelou the Doors a nejakou „rýchlokvaskou“ zo štúdiovou moduláciou hlasu. Ak tento istý princíp aplikujeme do roviny politického myslenia, hodnotová neutralita sa pre pozitivistické teórie napríklad použije v súvislosti komparácie rozličných kultúr a ich prejavov. Relativizuje sa tým pojem ľudskosť či prirodzené právo. Tento prostriedok využívajú prevažne multikulturalisti (nezamieňať s ľuďmi tolerujúcimi multikultúru), ktorí zasa stavajú na rovnakú úroveň napríklad hodnotové prejavy islamu a západnej kultúry. Tu narážajú spomínané pozitivistické teórie na deficit hodnotového rebríčka, ktorý môžeme nájsť v politickej filozofii nielen u antických mysliteľov akými sú Platón či Aristoteles, ale i moderných neokonzervatívcov Lea Straussa či Erika Voegelina. Ekonomické či prírodovedné koncepcie (napr. Deutchova teória kyberpriestoru, teória hier) snažiace sa absolutizovať tézy na riešenie sociálnopolitických vzťahov, zlyhávajú nielen v hodnotovom systéme, ale prevažne v redukcii človeka len na jedinú sféru jeho bytia (človek ako nástroj trhu, alebo ako čisto racionálny aktér). Zabúda sa na metafyzické rozmedzie ľudskej bytosti, a na skutočnosť, že človek je ovládaný viacerými pohnútkami a nie vždy jeho správanie možno označiť za racionálne, a teda ho nemožno vyjadriť nejakým jednoduchým vzorcom. Možno niekto namietne, že som spadol len do číreho teoretizovania, ktoré nie je vôbec aktuálne. Opak je pravdou. I napríklad na členoch slovenských politických strán, akými je napríklad SAS, badať princíp rozhodovania čisto len v rámci jednej koncepcie – vytvorenej z ekonomických ukazovateľov. V ich princípoch mi chýba politická predikcia, znalosť historického kontextu daného problému, či schopnosť diplomaticky riešiť vyhrotené situácie. Čiže časti ľudského bytia a jednania, ktoré sú v týchto pojmoch skryté. Neraz už z úst nejedného ekonóma vypadlo, že všetko sa dá vyjadriť ekonomicky. Budem citovať môjho kolegu politológa, keď vám dám na to odpoveď otázkou. „Dá sa vyjadriť ekonomicky napríklad i ľudské sebaobetovanie či altruizmus?“ V tomto bode narážame na hranicu ekonomických teórií, na hranicu, kde má priestor interdisciplinárne riešenie problémov zahrňujúce čo najviac celistvosť ľudského bytia. A to nevravím ešte o utopickom, vykalkulovanom sociálnom inžinierstve strany SMER smerujúceho k zadlžovaniu, prostredníctvom absolutizovania cnosti zvanej rovnosť. Nechcem samozrejme devalvovať odborníkov z ekonómie či prírodných vied, alebo ich prínosy. Úlohou tohto článku bolo len upozorniť na dodržiavanie vedeckého rámca v týchto vedách a nebezpečenstvo aplikovania spomínaných odborov do politického priestoru, vo forme ucelených moratórií na pravdu s pachuťou ideológií.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?