Týka sa to i moderného stíhacieho lietadla F-35, ktorého námorná verzia (F-35C) má nahradiť už niekoľko dekád slúžiace stroje F-18. Generačná výmena sa mala začať realizovať, podľa slov ministra obrany Roberta Gatesa, už tento rok, no program lietadiel 5. generácie, (stroje obsahujúce: kompletný STEALTH- neviditeľnosť radarom, vrátane interných zbraňových systémov, extrémnu manévrovateľnosť, integrovanú avioniku, naplno kombinovateľné údaje zo senzorov atď..), prechádzal mnohými úskaliami. Jedná sa predovšetkým o náklady na ich prevádzku, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie než výdavky na údržbu strojov, ktoré majú nahradiť. Cena týchto strojov využívajúcich v prípade niektorých verzií F -35 i technológiu kolmého vzletu STOVL, je v porovnaní napríklad s veľmi drahou námornou stíhačkou F-14 TOMCAT (38 mil.USD -vyradenou v roku 2006) vyššia (40 mil. USD konvenčná verzia, 50 mil. verzia s kolmým vzletom), a to nehovoriac o navýšení finančných prostriedkov počas údržby.
Prevádzkové náklady sa u stroja F-35 potvrdili aj pri skúšobnom lete 8. marca 2011, kedy skúšobný pilot - plukovník Kearl zistil poruchu na alternatívnom spúšťacom generátore vyrábaného spoločnosťou HAMILTON SUNSTRAND. Tento incident bol hlavnou príčinou spomalenia aktivít smerujúcich k uvedeniu strojov do služby a mohol mať za následok vyradenie dvoch ďalších interných systémov v stroji. Zástupcovia JPO (JOINT PROGRAM OFFICE), ale tento problém vyriešili úpravou postupov v údržbe lietadla. Problémy nastali i v technológii kolmého vzletu, čo vyriešili zlepšenia technických predletových opatrení. I napriek tomu, že letové vlastnosti stroja F-35 prakticky nemajú konkurenciu, príklad F-35 JOINT STRIKE FIGHTER (ďalej len JSF) ukázal, že ani lietadlo 5. generácie nezabezpečí bezchybnú operatívnosť vo vzduchu, vzhľadom na značné náklady na údržbu. Výrobcu LOCKHEED (so spoluprácou firiem NORTROP GRUMMAN a BRITISH AIROSPACE) stál veľa finančných prostriedkov aj samotný skúšobný a vývojový program (20 miliárd USD). Ten bol smerodajný i pri posudzovaní kvality ruského stíhacieho STEALTH bombardéra T -50 a prechváleného najväčšieho STEALTH lietadla na svete J-20, ktorý má byť za niekoľko rokov v službe čínskeho letectva. Nedá sa totiž posudzovať kvalita týchto strojov pokiaľ nie je známe pozadie skúšobných letov a operačné náklady.

Kritici hegemónie USA by si mali okrem zbežných informácií o prezbrojovaní letectva predovšetkým preštudovať i finančné pozadie či nové formy a možností údržby týchto strojov, ktoré sú síce impozantnými a ultimátnymi zbraňami, no nesú v sebe veľké riziko finančnej záťaže a problémy v logistickej prizme prezbrojovania, ktoré môže viesť i k jeho obmedzeniu. Príkladom môže byť i zrušenie programu jediného STEALTH vrtuľníka s názvom RAH 66 COMANCHE 23. februára 2004, z dôvodu enormných a neustále sa zvyšujúcich finančných nákladov. Len pre ilustráciu tento program stál firmu BOENING/SIKORSKI 6,9 miliardy dolárov. Treba samozrejme spomenúť, že výrobcovi stíhačky F-35 sa i napriek rozličným problémom podarilo uskutočniť kontrakt s Pentagónom za 382 miliárd dolárov, v rámci predaja 2400 týchto strojov pre zložky US AIR FORCE , US MARINE CORPS a US NAVY . Do programu JSF sú začlenené aj ďalšie partnerské krajiny : Kanada, Dánsko, Izrael, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Singapur a Turecko, čiže sa bude jednať o jeden z najväčších kontraktov (vo forme predaja a prenájmu) v rámci dodávania leteckého vybavenia na svete. Až čas teda ukáže akým spôsobom sa spomínané krajiny popasujú s problémami, sprevádzajúce prevádzku týchto výnimočných lietadiel.