Martin Luther - nepochopený asketik

Autor: Mato Karlik | 15.1.2012 o 15:06 | (upravené 25.1.2012 o 12:13) Karma článku: 4,48 | Prečítané:  940x

V aktuálnych teologických a spoločenskovedných debatách rezonuje meno Martina Luthera ako otca náboženskej reformácie často v kontroverzných či spolitizovaných tézach, ktoré sú len dôkazom nepochopenia jeho práce a života. Meno tohto mysliteľa prelomu 15. a 16-teho storočia sa v súčasnosti často skloňuje v rámci prvopočiatku liberalizácie kresťanskej vierouky. Mýtov v živote tohto augustiánskeho mnícha je viacero. Medzi najčastejšie zavádzajúce informácie patrí Lutherov zámer vytvoriť po začatí reformácie novú cirkev. Nie je tomu samozrejme tak.

Upozorňoval na prílišnú benevolentnosť a racionalizáciu náuky v lone katolíckej cirkvi. Po vyvesení 95 téz proti odpustkom na dvere hradu Wittenberg, spustil vlnu odporu voči praktikám pápežského stolca, no tento revolučný akt však spôsobil to, čo chcel najmenej - rozštiepenie a oslabenie tejto inštitúcie, a tým pádom vytvorenie novej vetvy kresťanského vierovyznania. Snažil sa o zmeny v učení v rámci jednej teologickej náuky, odklonu od pápežskej autority a následnej evanjelizácii, kde hlavnou inštanciou bude Boží zákon prítomný v evanjeliách a Biblii. Lutherove tézy boli teda ešte konzervatívnejšie, než teologické princípy katolíckej doktríny. Zavrhoval tomistické prvky (tomizmus - myšlienkový prúd vychádzajúci z diela Tomáša Akvinského) zahrňujúce odkazy na starogrécku filozofiu pretvorené do podoby poplatnej dobe humanizmu a bol odporcom stále vzrastajúceho absolutizovania ľudského rozumu, ktoré vyústilo k vzniku racionalizmu ako filozofickému prúdu. Svoju náuku chcel oprostiť od nových liberálnejších prvkov a vrátiť sa k čírej viere. Len tá môže podľa jeho slov človeka zbaviť hriechu, nie ľudská morálka alebo skutky. Tento bezbrehý voluntarizmus presakoval do všetkých jeho diel i do jeho predstavy usporiadania štátu. Na vzťah k právu či politike nazeral cez prizmu podriadenia Kristovmu učeniu. Jeho štátoprávne myšlienky prítomné v jeho dielach boli nepriedušne uzavreté voči akejkoľvek ľudskej nedokonalosti v dôsledku absolútnej obete voči Božskej moci. Niekto môže namietnuť, že protestantské vierovyznanie, ako to vo svojom diele "Protestantská etika a duch kapitalizmu" uviedol významný mysliteľ Max Webber, viedlo k vzniku a upevneniu kapitalizmu (prostredníctvom rozmachu utilitarizmu, tendencií hromadiť majetok a rastu individualizmu). To by mohlo argumentácie o následnom spojení myšlienok Martina Luthera a liberálnych tendencii viac legitimizovať, keďže kapitalizmus je s liberálnymi myslením prepojený. Nie je tomu tak. Hrubo zostručnené - hoci je Martin Luther niektorými osobami považovaný za "otca liberalizmu" je nutné podotknúť, že aj keď ho svojim myšlienkovým odkazom naštartoval, nebol to jeho zámer. Tento asketik nemal tendencie vytvoriť nový myšlienkový prúd, ale snažil sa iba o prinavrátenie k skromnému oddaniu viere. Boli to myšlienky vedúce k tvrdej disciplíne, odriekaniu a puritánstvu. Jeho učenie, ktoré ovplyvnilo mysliteľov, akým bol napríklad Immanuel Kant, teda nemožno považovať za racionalistické či liberalizačné.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?